Za najstaršiu pamiatku obce možno považovať základy rímskej veže - burgusu - v miestach dnešného rímsko-katolícka kostola (podľa Eisnera). Mala rozmery 20 x 20 m. V chotároch obcí Chľaba, Leľa a pri osade Čenke (v chotári obce Mužla) stáli menšie veže s rozmermi 10 x 10 m, ktoré boli súčasťou rímskej gigantickej obrannej linie Limes Romanus.
Prvý kostol postavený v 12. stor. v románskom slohu bol zničený za tatárskeho vpádu (1241–43). Zvyšky jeho základov boli v r. 1985 objavené na bývalom dvore poľnohospodárskeho družstva. Našli sa tu aj tri hroby s ľudskými kostrami. Obyvatelia sa neskôr presťahovali na dunajský ostrov a tu bol postavený malý gotický kostol spomínaný v r. 1332 ako fília patriaca ku Kakatu (dnes Štúrovo).
Turci ho okolo roku 1680 vypálili. Kostol nebol obnovený, lebo nová dedina bola založená na inom mieste a bohostánok zanikol. V r. 1769 bol postavený tretí, neskorobarokový Rímskokatolícky kostol sv. Imricha kráľoviča, ktorý bol po roku 1800 klasicisticky prestavaný a potom viackrát opravovaný.
Za bojov v decembri 1944 bola stavba poškodená, preto bola v r. 1946 opravená strecha a v r. 1975 opravená veža. Obnova bola prevedená v r. 1995. Týkala sa strechy, vnútornej maľby a aj oltárov. Je to jednoloďová stavba s rovným úzáverom presbytéria, s nadstavanou vežičkou nad štítovým priečelím a pristavanou sakristiou. K pôvodnej lodi bola pristavaná užšia loď, ktorá je zaklenutá valenou klenbou s podkasanými lunetami.
Pôvodné barokové presbytérium je zaklenuté pruskou klenbou, sakristia českou plackou podobne ako stará loď kostola.
Na klenbách sú staršie nástenné maľby, ktoré boli obnovené v r. 1994 (Ježišova smrť, Ježiš Kristus a neveriaci Tomáš, Najsvätejšia Trojica). Fasády budovy členia iba okná v šambránach s oblým zakončením, priečelie aj lizénový rám, dve niky (v ktorých pôvodne boli neznáme sochy), polkruhový otvor a segmentové kamenné ostenie vstupného portálu. Priečelie je zakončené trojuholníkovým štítom. Plechová nadstavaná vežička je zakončená plechovým ihlancom. Na hlavnom oltári zo začiatku 20. stor. je socha sv. Imricha a dve plastiky cherubínov. Bočné oltáre sú zasvätené Panne Márii Lurdskej a Božskému Srdcu Ježišovmu.
Neskoroklasicistická krstiteľnica pochádza z 2. tretiny 19. stor. Na sväteničke je monogran MDŐ a letopočet 1880. Obraz Sedembolestnej Panny Márie zo začiatku 20. stor. pochádza zo Šaštína. V kostole je šesť púťových zástav, socha Sv. Terézie z Lisieux a panny Márie. Na drevenom misijnom kríži sú letopočty 8.-18. máj 1932 a 1941. Na chóre na štyroch stĺpoch je organ, ktorý vyrobil po r. 1920 staviteľ organov a harmónií majster Ferenc Tattinger z Nových Zámkov. Nástroj má peknú neoklasicistickú píšťalovú skriňu. Vo veži sú zavesené dva zvony. Veľký zvon v r. 1769 bol uliaty v zvonolejára Ádáma Wielanda vo Váci. Malý zvon sv. Urbana bol uliaty z milodarov miestnych rímsko-katolíckych veriacich v Prvej moravskej zvonolejárni v Brne.
Na takmer najvyššom bode cintorína stojí kaplnka sv. Urbana postavená v r. 1935 manželkou Pála Remenyika nar. Rózou Kégly na mieste staršej malej stavby z roku 1828 postavenej na pamiatku ničivého krúpobitia. V objekte do konca 70-tych r. 20. stor. bola každoročne na deň Sv. Urbana svätá omša a do roku 1973 slúžila aj ako dom smútku. Opustená stavba vlhla a nakoniec pri prietrži mračien zatiekla. Interiér bol zničený.
V blízkej budúcnosti sa pripravuje obnova kaplnky. Je to jednoloďová stavba s polygonálnym uzáverom a predstavanou vežou. Jednoduché fasády členia len polkruhové okná a korunná rímsa, vežu kordónová rímsa. Vstup do objektu a zvukové otvory so špaletami sú obdĺžnikové. V jednoduchej stavbe zaklenutej valenou klenbou dnes už niet zariadenia. Steny a klenba boli ozdobené nástennými maľbami znázorňujúcu Blahostavenú Margitu, Sv. Teréziu z Lisieux, Pannu Máriu, archanjela Sv. Michala, zmŕtvychvstanie, anjelov a na stene uzáveru sv. Urbana. Pochádzajú z r. 1935 , sú dielom známeho maliara Vince Bánságiho.
Vo veži je zavesený zvon, ktorý v r. 1922 bol uliaty u zvonolejára Manouška a spol. v Brne a v r. 1937 preliaty Richardom Heroldom v Chomutove.
Obec zdobí viacero malých sakrálnych pamätníkov. Stĺp Božie muky oproti domu č. 6 dal v r. 1929 postaviť Pavol Ďuríček na znak vďaky za uzdravenie manželky. „Božie muky“ je malá štíhla štvorcová stavba s polkruhovým zakončením a veľkým výklenkom, osadeným na širšom nižšom podstavci.
Vo výklenku je umiestnená socha Máriinho Nepoškvrneného Srdca a Božského Srdca Ježišovho. Pred kostolom stojí pieskovcový kríž s kamenným korpusom, ktorý bol postavený tunajšími rímsko-katolíckymi veriacimi v r. 1777 na pamiatku prechodu obyvateľstva na rímsko-katolícku náboženskú vieru.
Pred domom č. 319 stojí kamenný prícestný kríž s liatinovým korpusom, ktorý na Slávu Boha dali postaviť v r. 1910 zosnulí Albert Tóth a Verona Petrik. Preddomom č. 276 stojí kamenný prícestný kríž s polychrómovaným liatinovým korpusom, ktorý v r. 1936 na Slávu Boha dal postaviť Ferenc Bogdányi s manželkou Máriou Tóth. Pred kaplnkou sv. Urbana stojí novší kríž z umelého kameňa s liatinovým korpusom, ktorý je osadený na staršom prieskovcovom štvorcovom podstavci, ktorý v r. 1839 dali postaviť tunajší rímsko-katolícki veriaci krátko po stavbe pôvodnej kaplnky. Na cintoríne stojí nový drevený ústredný kríž s polychrómovaným liatinovým korpusom krytý polkruhovým plechovým baldachýnom. Vyrobil ho a obci daroval známy sochár János Nagy so synom Mátyásom v r. 2003. Na spodnej časti je vyrezaný reliéf kľačiaceho sv. Imricha.
Starší korpus bol na pôvodnom drevenom kríži z 30. rokov 20. stor., ktorý stál pri kaplnke sv. Urbana. Pred železničnou stanicou stál drevený prícestný kríž s liatinovým korpusom z konca 19. stor., ktorý zanikol po r. 1970. Pred kostolom bol okolo r. 1930 postavený zaujímavý pamätník obetiam I. svetovej vojny. Jeho dolná časť má tvar oltára a na ňom je osadený pylón. Na vrcholoch nároží spodnej časti sú osadené kamenné míny. Na tabuliach sú vytesané mená 35 obetí. Na cintoríne sa nachádza jednoduchý pamätník padlým v II. svetovej vojne s krížom a korpusom.
Na vrchole má osadenou kamennú prilbu a na jej stranách míny. Na tomto pamätníku, postavenom v r. 1946, chýbajú mená padlých. Na námestí stojí vyrezávaný pamätný stĺp so svätoštefanskou korunou na vrchole, ktorú na počeť milénia založenia Uhorska v r. 2000 vyhotovil sochár János Nagy.
Dôležitou inštitúciou každej obce je škola, šíriaca medzi pospolitým ľudom vzdelanie a kultúru. Škola bola postavená po roku 1777 na úzkom priestranstve v blízkosti kostola. Tu bola učebňa, byt kantora-učiteľa. Po ustanovení tunajšej farnosti budova slúžila iba školským účelom. V r. 1840 bola budova školy s učiteľským bytom trochu prestavaná. 24. septembra 1858 jeden robotník pracujúci na stavbe železničnej trate podpálil budovu školy, učiteľského bytu, komory a maštale kryté slamennými strechami a tá spolu so susednou krčmou ľahla poplom. Potom bola postavená nová školská budova so 4 miestnosťami.
Zastavaný bol priestor medzi bývalou školu a komorou. Múry boli postavené z kameňa a všetky štyri objekty boli pod jednou strechou. Bola to budova na pôdoryse v tvare L, dlhá 30 m, vysoká 241 cm s deväťosovým priečelím.
V škole bolo na tú dobu slušné zariadenie. V knižnici bolo 260 zväzkov a škola mala aj štepnicu. Od konca 18. stor. tu 30 rokov pôsobil János Gabnay. Na jeho miesto nastúpil N. Mátéffy, potom Károly Sántha (v čase jeho pôsobenia bola zriadená samostatná funkcia zvonára), József Horeczky, Antal Magyar, a István Gerendás, ktorí tu pôsobili iba kratší čas a zastávali aj pos notára.V r. 1846 na uvoľnené miesto nastúpil Endre Valkó, ale v r. 1847 odišiel ako kantor-učiteľ do obce Setich (dnes Kubáňovo).
Toho roku na učiteľské miesto nastúpil miestny rodák Lénárd Zibrinyi (1825–?) a pôsobil tu dlhý čas až do svojej smrti. Bol aj obecným notárom a na jeho popud bola v obci zriadená rezervná sýpka. Od 1. júla 1892 sa stal štipednistom Széchenyi-Kollonichovej základiny. Potom tu dlhý čas v rokoch 1906–1936 ako riaditeľ-učiteľ a kantor pôsobil Sándor Palotay. Spolu s ním tu pôsobili učitelia Sipka, Hevesi, Fekete a Tarics.
V r. 1930 bola miestnou rímsko-katolíckou cirkevnou obcou postavená nová budova štvortriednej školy na mieste starého objektu. 2 učebne využívala rímsko-katolícka cirkev na vyučovanie v maďarskom jazyku, a 2 učebne užívala štátna ľudová škola na vyučovanie v slovenskom jazyku.
Po roku 1938 tu boli tri učebne a jeden učiteľský byt. Škola je funkcionalistická poschodová obdĺžniková budova s osemosovým priečelím a s veľkými oknami. V rokoch 1936–1945 tu pôsobili učitelia Mária Palotay, Árpád Palotay a László Pölcz. Počas bojov v r. 1944 bola budova poškodenáb a v r. 1948 opravená. V r. 1950 boli vymenené okná. Neskôr boli ročníky 5-9. premiestnené do Štúrova a neskôr tu bolo školské vyučovanie zrušené úplne. Od r. 1977 tu bola umiestnená vysunutá škola s vyučovacím jazykom slovenským, od r. 1993 je budova prázdna. Stavba je majetkom obce a v jej časti má ateliér sochár János Nagy. Helemba bola dlhý čas fíliou farnosti v Szobe.
V r. 1714 v obci pôsobil licenciát (akademická hodnosť medzi bakalárom a doktorom, držiteľ mohol nielen vyučovať ale aj kázať) János Gyarmathy. Po postavení rímsko-katolíckej školy tu pôsobili lokálni kapláni György Lipussy (1787–1791, začal viesť miestnu matriku), Ferenc Tulok ( –1791) a József Morvay ( –1794). Rímsko-katolícka farnosť tu bola zriadená v r. 1795, budovu fary postavili v blízkosti rieky Ipeľ.
Pôvodne jednoduchá obdĺžniková budova bola neskôr viackrát prestvaná a rozšírená. V r. 1794 sa sem určený kaplán Ádám Grajjer nedostavil. Ako prvý farár tu v rokoch 1794–1827 pôsobil György Sántha, potom tu Slovo Božie hlásali Ferenc Wagner ( –1830, tu zomrel a bol pochovaný, jeho náhrobok sa nazachoval), Ferenc Horváth ( –1834), József Csizmanczay ( –1837), Pál Frisztics ( –1838), Lajos Losiczky ( –1842), Ignác Grundl ( –1861), Lajos Jankó ( –1870), Károly Magasházy ( –1882), Tamás Pollák ( –1883) a József Szüts ( –cca 1910). Fara sa časom rozrástla na prízemnú stavbu s pôdorysom v tvare L s trojosovým priečelím, ktorá bola do dvora otvorená pilierovnou chodbou.
Na konci 19. stor. bola dokonca väčšou stavbou ako rímsko-katolícka škola. Potom tu ako farári pôsobili László Paxy, neskôr László Burián a nakoniec Ferenc Szeif. V r. 1964 bola tunajšia farnosť zrušená a Chľaba sa stala fíliou Kamenice nad Hronom. V r. 1975 bola budova fary zbúraná a na jej ieste postavená novostavba materskej školy.
Pozoruhodnou stavbou bola budova starých kasární pohraničnej a finačnej stráže ostavená po r. 1920 za obcou neďaleko železničnej stanice. Bola to 3-podlažná budova s pôdorysom Z s 20-osovým priečelím. Fasády členili lizény, korunná rímsa a podokenné rímsy, hlavný stup bol zvýraznený pilierovým portikom. Roku 2000 bol objekt ideálny na využitie z turistike či rekreácii predaný do súkromných rúk a z väčšej časti zbúraný. Jeho funkciu prevzala budova nových kasární posavená v r. 2000. Budova železničnej stanice bola postavená na konci 19. stor. na trati Szob - Parkan.
Malá prízemná obdĺžniková stavba sa zachovala v takmer pôvodnej podobe, ale dnes už slúži len skladovým účelom.
Dôležitý most Helemba–Szob cez Ipeľ na významnej železničnej trati Vác - Pešporok bol do užívania odovzdaný 16. decembra 1850 a v tom čase bol najväčším v Karpatskej kotline. Bol to most z drevenou konštrukciou a už v r. 1859 na jeho mieste postavili nový železný most a do užívania bol odovzdaný 7. apríla toho roku. Ešte v tomto roku ho upravili na dvojkoľajový, hoci druhá koľaj na úseku Nána - Prešporok bola položená až v rokoch 1872–1885. V tomto stave slúži svojmu účelu dodnes.
Medzi Helembou a Ipolydamásdom stál drevený most cez Ipeľ už v 19. stor. neskôr ho nahradila kompa. Samozrejme po vzniku I. ČSR v r. 1918 bola prevádza zrušená. Až v r. 1989 bol postavený Maďarským krajinským vodohospodárskym podnikom na základe jeho projektov dočasný železný most, ktorý slúžil na prevoz pracovných zariadení a materiálu na stavbu v Nagymarosi. Pri jeho stave pomáhali vojaci - ženisti. Po prerušení stavby vodného diela bol most uzavretý a používal sa len príležitostne, hlavne počas väčších sviatkov. Povodeň v r. 2000 most poškodila, bol vyhlásený za životu nebezpečný a bol rozobratý.